späť

Zimné zvyky našej obce

komentárov



 

22. decembra sa uskutočnilo spoločné vystúpenie FS Večernica a DFS Štvorlístok. V úvode sme spoločne predviedli zimné zvyky: Na Katarínu, Ondreja, Barboru, Mikuláša, Luciu. Dni nesúce mená týchto kresťanských svätcov sa nazývajú aj stridžie. Prečo?

V knihe autorky Emílie Horváthovej Rok vo zvykoch nášho ľudu sa dočítame, že odpradávna bol koniec jesene a začiatok zimy, keď sa noci výrazne predlžovali na úkor denného svetla, považovaný za čas, v ktorom nadobúda prevahu zlo nad dobrom, škodliví démoni nad životodarným slnkom. Predstavy o narastajúcej aktivite nepriaznivých síl, ktorú podporovala tma, vyvolávali v ľuďoch pocity úzkosti a strachu a následne úsilie čeliť domnelému nebezpečenstvu.  Táto zimná etapa a jej zvyky začínali  25. novembra na Katarínu, viazala sa ku dňom Ondreja – 30. novembra, Barbory – 4. decembra, Mikuláša – 6. decembra, Lucie – 13. decembra.

V uvedených dňoch sa predpokladala zvýšená aktivita nepriaznivých síl, no časom sa táto predstava zredukovala na povery o škodlivej činnosti stríg, preto sa spomenuté dni označovali aj ako stridžie. Ľudia si predstavovali, že sa strigy usilovali vniknúť predovšetkým do stajní, aby odobrali kravám mlieko. V tieto dni preto nikto žiadnu ženu s výnimkou domácich do maštale nepustil. Ak prišla do domu cudzia žena ako prvý návštevník, priniesla domu škodu, a to aj vtedy, ak vôbec nemala takýto úmysel. Vítaný bol ako prvý muž. Po ňom mohol prísť ktokoľvek, na osud domácnosti to už nemalo žiaden vplyv. Aby gazdovia ochránili maštale pred strigami, posvätenou kriedou alebo cesnakom robili na dverách aj stenách maštale kríže, nad dobytkom rozvešali hlávky cesnaku aj cibule. Počas stridžích dní sa nepriadlo, nešilo, nedriapalo perie, nepiekol sa chlieb. Kto by to porušil, zle by pochodil.

Na Katarínu sa zachovala povera, že keď v tento deň vstúpi do príbytku ako prvý návštevník žena, bude sa po celý rok rozbíjať riad. Asi preto sa zachovala riekanka: Kataríny, Kataríny, aby sa vám hrnce nepotúkli a sliepky dobre niesli. Z tohto prvého stridžieho dňa sa nám dodnes zachovala tradícia katarínskych tanečných zábav. Kto mál rád tanečné zábavy, túto príležitosť využil, lebo 4 týždne pred Vianocami začínal ADVENT, počas ktorého na základe cirkevnej synody v Cáchach v roku 922 boli prísne zakázané akékoľvek zábavy, dokonca aj svadby.

Ďalšia časť nášho programu začínala vianočnými zvykmi, piesňami na polnočnej omši, pokračovala štefanskou zábavou, hlásnikom (Odbila dvanásta hodina......), novým rokom a zimné zvykoslovie sme ukončili príchodom Troch kráľov. Záver programu patril vianočným vinšom, piesňam, Tichú noc spievali účinkujúci aj diváci. Kto prišiel a videl, iste neľutoval, veď dva dni pred najkrajšími sviatkami roka vidieť autentické zvyky, ktoré nám zanechali naši predkovia, je pohladením duše.

Po skončení programu sme si pochutili na výbornej kapustnici, ktorú nám uvarili školskej jedálni. Mamičky priniesli vianočné koláčiky, očká a iné dobroty, ktoré chutili deťom i dospelým.

Na záver patrí úprimné poďakovanie všetkým, ktorí pomohli, zodpovedným účinkujúcim z Večernice a Štvorlístka a ich obetavým vedúcim, ktorí spoločne pripravili a zrealizovali skvelý program.

Kiežby sme boli v novom roku zdraví a mali silu ďalej zachovávať a sprostredkovávať krásu, múdrosť a pokoru folklóru!                                           

PaedDr. Beáta Sabová




Diskusia




Hore