Fašiangy v škole a pochovávanie basy

komentárov

Aj v tomto roku sme sa museli, kvôli pandemickým opatreniam, zaobísť bez tradičných veselých spoločných fašiangových aktivít, ako sú karnevaly a veselice. Ale predsa sme nenechali fašiangy bez povšimnutia.

Pán učiteľ Matúš Husár so svojím malým sláčikovým telesom (oktetom, lebo ich bolo osem) obchádzal triedy 1. stupňa, aby v každej zahrali a zaspievali: Fašiangy, Turíce, Veľká noc ide.....Kam prišli, tam urobili dobrú náladu. A keď už boli takí rozbehnutí, zabehli urobiť náladu aj na obecný úrad.

Potom prišiel utorok pred Popolcovou stredou.

Tým dňom sa končia fašiangy, veselý čas od Troch kráľov do začiatku pôstu. Naši milí husličkári nám v posledný deň fašiangov zahrali aj do školského rozhlasu.

..............

Len čo dohrali a odložili husle, kdesi z kúta sa začala ozývať ďalšia hudba a k mikrofónu rozhlasu sa priblížilo čosi veľké, vyzeralo to ako husle, hralo sa na to sláčikom, ale bolo to oveľa, oveľa väčšie. Bolo treba zistiť hneď tam, na mieste, pred mikrofónom, čo to je.

Hralo to samé.

Skúsim sa toho nástroja niečo spýtať, možno sa dozvieme viac:

Dobrý deň, vy ste veľké husle? Nieeeeeeeeee (zahralo to ťahavým zvukom)

Ste violončelo? Nieeeeeeeeee

Ste basa? Áno! (bolo počuť krátku odpoveď)

Aha, už to mám. Ten dlhý zvuk – Nieeeeeeeeee, znamená NIE. A ten krátky zvuk – Áno, znamená ÁNO.

Keďže sme sa to cez rozhlas všetci dozvedeli, nepotrebovali sme tlmočníka. Trošku sa s tou basou pozhovárali:

Budete dnes hrať dlho? Áno

Budete hrať aj zajtra? Nieeeeeeeeee

A pozajtra? Nieeeeeeeeee

A v sobotu? Nieeeeeeeeee

Je to preto, že ste unavená? Nieeeeeeeeee