späť

Lyžiarsky výcvikový kurz

komentárov



 

Po dvoch covidových rokoch, kedy sa lyžiarsky výcvik nekonal, sa tento rok mohol opäť uskutočniť.

 V prvom termíne sa ho zúčastnilo 35 žiakov 9. ročníka, ktorí boli na  výcviku v Tatranskej Lomnici.

V druhom kole sa lyžovalo 46  žiakov 8. ročníka na Donovaloch.

„Ako bolo?“ – spýtali sme sa našich ôsmačiek Charlotty a Diany z 8.A.

Bolo veľmi dobre a veľmi sme sa zabavili. Náš kolektív sa upevnil a skamarátili sme  sa navzájom. Kým v triede sme sa všetci medzi sebou veľmi nerozprávali, od lyžiarskeho sa to zmenilo. Tam sa stratili rozdiely aj skupinky, všetci boli uvoľnenejší a tak to bolo super. Pretrvalo nám to (zatiaľ) aj po návrate z lyžiarskeho.

Boli sme rozdelení do niekoľkých skupín podľa schopností. Tí, čo nevedeli lyžovať, sa to naučili. Všetci sa zlepšili. Pani učiteľky povedali, že aj úplní začiatočníci bojovali, dokonca vytrvalejšie ako deviataci. Nevzdávali sme sa.

Tí, ktorí sa lyžovať vedeli, sa mohli už iba zlepšiť a odmenou im bolo, že ich pán učiteľ Mego zobral v posledný deň na náročnejšiu zjazdovku.

Na Valentína sme mali aktivitu. Maľovali sme valentínske tričká a potom nasledovala módna prehliadka, kde sme ich predviedli. Porota ocenila najkrajšie tričko. Cenou bol let nad Alpami. Vyhral Mário a páni učitelia ho poprenášali nad tromi fľaškami Alpy J Potešila aj ďalšia vyhlásená odmena – 3D puzzle. Nakoniec sa z toho vykľula strúhanka a úloha poskladať z nej rožky J .

Vo štvrtok bola záverečná spoločná diskotéka škôl, ktoré boli súčasne ubytované v zariadení Vesel. Aj tu vznikli kamarátstva medzi deckami z rôznych kútov Slovenska (od Topoľčian, z Trávnice  z Veľkých Kostolian a Trenčianskej Turnej). Doteraz poniektorí udržiavajú kontakt.

Celkom dobre tu varili. Donovaly sú však veľmi veľké lyžiarske centrum, v hoteli bolo veľa škôl. Ale na svahu sa to stratilo. Bolo tam pekne, mali sme pekné počasie, nečudo, že niektorým bolo do spevu na svahu aj lanovke.

Bolo by fajn mať ešte niekedy takúto možnosť byť spolu  a prežiť spolu niečo pekné.

A ako hodnotili lyžiarsky výcvik v Tatranskej Lomnici deviataci? Spýtali sme sa Lei, Hanky a Hanky z 9.B:

Prvé, čo nám napadlo, je otužovanie. V jeden večer, keď sme hrali hry, sa išli chlapci otužovať do snehu pred hotelom. Našťastie na nich dávali pozor pani učiteľky a páni učitelia, takže to nepreháňali.

Piknik na chodbe s pani učiteľkami. Na chodbe stála stolička, na nej sedel Samo, prisadla si Lea, pridala sa pani učiteľka, pani zdravotníčka, a postupne na chodbe sedela polovica výpravy. A bolo to fajn.

Protesty na svahu. Začiatočníci sa zaťali a nechceli ísť hore ani dole. Pomohli výkonnejší lyžiari, zniesli im dole lyže a oni dokráčali do chaty po svojich.

Spoločné a spoločenské večery – na izbe, určenej pre troch, sme sa niekedy zišli aj šestnásti. A vtedy sa náš kolektív upevnil, rozumieme si doteraz. Najmä sa zlepšili vzťahy medzi áčkarmi a béčkarmi.

Celkovo bolo parádne, dobre varili, ubytovanie pekné, menšie izby vôbec nevadili. Dobrých sa veľa zmestí.

Pred odchodom sa decká išli najesť.  Mali nasadať do autobusu o 13,30. Niekto počul, že odchod je o druhej.  Bolo trištvrte na dve a neboli sme všetci. Keď sme videli, ako sa oneskorenci blížia, pani učiteľka dala pokyn šoférovi, aby sa pohol a pridal. Pohľad na vydesených spolužiakov stál za to....

Veľká vďaka patrí všetkým, ktorí umožnili školákom prežiť tieto nezabudnuteľné dni.

Pani riaditeľke PaedDr. Beáte Sabovej, že telefonovala a vybavovala dovtedy, kým sa jej nepodarilo získať pre žiakov štátnu dotáciu. Pani učiteľke Mgr. Alexandre Hálovej, vedúcej výcviku a aj ďalším inštruktorom – učiteľom Mgr. Denise Sieklovej, Mgr. Petrovi Pálešovi a Mgr. Tomášovi Megovi. Zobrať si  na týždeň na starosť toľko mladých ľudí, to nie je len tak. Kto neskúsil, neuverí. Takže – ĎAKUJEME!!!!!




Diskusia




Hore