späť

Druháci za hranicami Slovenska

komentárov



Na projekte medzinárodného partnerstva, známeho ako eTwinning, ktorý na Slovensku zastrešuje Národná kancelária pre elektronickú spoluprácu škôl pri Žilinskej univerzite, už druhý rok participujú aj naši spolužiaci z 2. A triedy. V rámci neho si medzi sebou vymieňajú úlohy, navzájom ich riešia a posielajú späť ako dôkaz o zvládnutí. Komunikujú pritom prostredníctvom internetu, načili sa využívať službu skype, úschovňa či videokonferencia a orientovať sa v prostredí TwinSpace. Spolu s pani učiteľkami vedú projektový denník a vzájomne si tak vymieňajú informácie o tom, čo robia v škole i mimo nej. Dozvedeli sa mnoho zaujímavostí z regiónov, kde žijú ich kamaráti a vlani spolupracovali tak úspešne, že si to všimli aj národné kancelárie eTwinningu v Česku i na Slovensku a poroty v oboch projekt odmenili.

Z výhry sa tešili dvakrát. Najprv v júni pri slávnostnom odovzdávaní cien v Žiline a teraz v októbri opäť, keď si užívali výlet za svojimi virtuálnymi spolužiakmi na Morave.

Najprv sa stretli v hustopečskej škole a pri prehliadke sa dozvedeli, že budova bola pôvodne  postavená ako súd a väznica (boli tam aj zamrežované dvere, tie videli na vlastné oči) a v roku 1961 bola prestavaná na školu. Aj oni si teda pripomínajú v tomto roku 50. výročie ako my.

 Potom prijali pozvanie na obed a po ňom vyrazili na spoločnú prechádzku do Lednice. V preklade je to síce „chladnička“, ale zima im rozhodne nebola. Najprv obdivovali zámok, kde sa natáčala nejedna pekná rozprávka, potom nasadli na loď a doviezli sa po rieke Dyje až k skutočnému minaretu. Nie, nebojte sa, až do Ázie táto rieka nevedie. Naši druháci to už vypátrali na internete a z dostupných informácií sa dozvedeli, že túto pre nás neobvyklú stavbu dal postaviť ešte v roku 1797 obdivovateľ umenia a štedrý sponzor, Alois Josef I. z Lichtenštajnu. A pre zaujímavosť – viete, kto minaret a mnohé iné stavby v lednicko-valtickom areáli naprojektoval? Bol to vynálezca obyčajnej ceruzky, Josef Hardtmuth, ktorý svoj patent predal spoločnosti Koh-i-noor a ich farbičky, ceruzky či kružidlá pretrvali dodnes. Pozrite do svojho peračníka, možno nejakú „kohinorku“ tam máte aj vy.

Cestou nakukli do botanickej záhrady, (vlani navštívili v Bojniciach jej známejšiu sestru – zoologickú záhradu), teraz sa dozvedeli, že vzácne rastliny sa vystavujú tiež, podobne ako zvieratá, aby ich ľudia mohli vidieť naživo, aj keď bežne v ich kraji nerastú. No a podľa BOTANIKY, vedy o rastlinách má aj záhrada svoje pomenovanie.

O prírode sa naučili na tejto poznávacej ceste naozaj veľa. Lodná cesta, ktorou sa plavili, totiž vedie lužným lesom, kde stromy vyrastajú priamo z vody a bobry či vodné vtáctvo tam majú svoj raj. A z autobusu sledovali aj farbu pôdy na poliach. Všimli si, že čím ďalej prenikali na Moravu, tým mala zemina tmavší odtieň, až bola celkom čierna. To, že farba pôdy súvisí s jej úrodnosťou, sa budú učiť neskôr, ale na svoje výskumy a porovnávanie si budú pamätať, lebo to využili aj v matematických príkladoch po návrate do školy.

No a že priateľstvo má svoju cenu, dokázali aj tým, že na výlet pozvali nielen svoje maminy, ale i svojich starších kamarátov, ktorí s druhákmi chodia do krúžku ZA KAMARÁTMI CEZ INTERNET. A tiež pani učiteľku Martiníkovú, ktorá sa do projektu eTwinning chystá pridať so svojimi prvákmi tiež. Dohodla sa s prváckou pani učiteľkou v Hustopečiach, že zatiaľ budú spolupracovať s druhákmi a potom si vytvoria vlastný projekt.

Spoločne budú pracovať v DIELNI KÚZEL, ČAROV a PREMIEN na záchrane kráľovského pokladu. Na kráľovský dvor sa totiž dostal popletený sluha „Pepajož“ a k pokladu pustil vetroplachov, ktorí ho chcú ukoristiť.  No a ubrániť ho treba nie silou, ani mečom, lež múdrosťou a bystrým umom, ako sa na správnych rytierov kráľa MUDROSLAVA patrí.

 

 

 

 



 

 

Mgr.Oľga Závacká

 




Diskusia




Hore