späť

Z denníčka mladej turistky

komentárov



     

            Prvú turistiku tohto školského roku sme zahájili v sobotu 7. 11. výstupom na Považský Inovec. Skupinka  mladých nadšených turistiek spolu s pani učiteľkami Brňovou a Porubanovou začali svoju púť zvesela, stretnutím sa  pred školou.

            Autobus nás odviezol na Radar, odkiaľ naša cesta nabrala už vážnejší charakter. Vybrali sme sa po turistickej trase označenej červenou značkou, ktorá sľubovala menšiu  náročnosť. Dievčatá nahodili svižné tempo a za neustáleho štebotania a hlasného smiechu sme začali stúpať do kopca.  Zdolali sme prvý kopček a na rad prišla otázka, kedy tam už  KONEČNE budeme. Fučanie odhodlaných turistiek sa striedalo s polohlasným šomraním, ale naše baby to nevzdávali. Tých stúpaní sme mali pred sebou ešte dosť. Ešteže nám kráčanie spríjemnila salamandra, ktorá sa pred nami nestihla skryť a mohli sme ju obdivovať. A vlastne jesenná príroda hýriaca farbami má tiež niečo do seba J. Aká by to bola ale turistika bez prestávok na oddych a načerpanie nových síl. Baby sa rozhodli, že prvú prestávku si treba dať čo najskôr,  no a  potom každú ďalšiu v časovom intervale asi 30 minút. Vďaka za to, že sú ich mamy také starostlivé a nabalili im množstvo jedla a nápojov, ktoré im vystačili až po príchod  na chatu.  

            Počas cesty nám dievčatá ochotne pózovali na fotenie, aby sme mali prvú turistiku dostatočne zdokumentovanú. To im išlo naozaj skvele! Fotenie sa striedalo s otázkami typu koľko kilometrov ešte pôjdeme, ako dlho nám to bude trvať, či pôjdeme ešte do kopca a kedy už budeme na chate, keď sa zrazu pred nami začal črtať náš cieľ – Inovecká chata! Dievčatá chytili druhý dych a rozbehali sa v ústrety chate, ktorá ich lákala chutným obedovým menu. Ani sme sa ich neodvážili presviedčať v pokračovaní výstupu na kótu.

            Odmenili sme sa dobrým obedom a teplým čajom a nastal čas na návrat. Počasie nás nemilo prekvapilo, keď sme zistili, že popŕcha. No čo už, nasadili sme kapucne, čiapky a vydali sme sa na cestu po zelenej značke dolu. Chvíľu sme strávili ešte pri jaskyni, v ktorej sú údajne, ako sa píše na skale, pozostatky pustovníka Františka Rozvadzského. Dievčatá preskúmali jaskyňu a opäť sme pokračovali v ceste. Náš výlet sa blížil k zdarnému koncu.  Síce trošku premrznuté, ale o to šťastnejšie, sme sa tešili na teplo domova. Prežili sme krásny deň v prírode, vyvetrali si hlavy a pobavili sa. Všetkým zúčastneným ďakujeme za príjemne strávený čas, množstvo pozitívnej energie a tešíme sa na ďalšiu vydarenú turistiku.

Mladá turistka

Dôkazové fotografie sledujte TU




Diskusia




Hore