späť

Naivné maliarstvo potomkov slovenských vysťahovalcov do Kovačice

komentárov



História Slovákov v Srbsku.

Moja dedina Kovačica vznikla v roku 1802 a ja som sa narodil v Kovačici ako piata generácia prisťahovalcov, ktorí ju založili. Naši predkovia odišli pred 215 rokmi z najsevernejšej časti Panónskej nížiny, do jej najjužnejšej časti. Prišli sem na výzvu rakúsko-uhorského cisára, aby strážili hranicu medzi dvoma veľkými ríšami, Rakúsko-Uhorskom a Osmanskou ríšou. A zostali tu žiť až do dnešných dní. Dnes v Srbsku žije 52 750 Slovákov, podľa sčítania ľudu z roku 2002 tu nás bolo 59 021, v roku 1991 nás bolo 66 798 a v roku 1961 zapísaných bolo 77 837 Slovákov. Väčšina z nás žije v autonómnej provincii Vojvodina, až 94%.

História naivného umenia v Európe.

Prvú výstavu naivného umenia v Európe usporiadali v Paríži v roku 1928, kedy Wilhelm Uhde v parížskej gelérii des Quatre Chemins prvýkrát predstavili veľkú päťku, ktorú  vytvorili Henri Rousseau, Louis Vivina, Seraphine Louis, Camille Bombois a Andre Bauchant, známu ako Les Peintres du Coeur sacré – Maliari Svätého srdca.

História slovenského insitného umenia v Srbsku

Prvá výstava insitného umenia v Kovačici sa konala v roku 1952 pri príležitosti osláv 150 rokov od založenia Kovačice. Odvtedy sa výstava každoročne usporadúva, a to nepretržite. Galériu Babka  Kovačica som založil 1. októbra 1991 a Nadáciu Babka Kovačica 25. augusta 2005, rozhodnutím Ministerstva kultúry Srbskej republiky. Srbsko, na návrh Nadácie Babka Kovačica, zapísalo slovenské insitné umenie do Národného zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva Srbska a tým potvrdilo, že je toto umenie súčasťou kultúrneho dedičstva Srbska. Zoznam tvorí 63 umelcov, ktorým je spoločné to, že sa všetci narodili v Srbsku a že ich materinským jazykom je slovenčina. Najstarší maliar Vladimír Boboš sa narodil v roku 1906, a najmladšia umelkyňa Saňa Stvorcová sa narodila v roku 1992.

V čom spočíva tajomstvo svetového úspechu slovenského insitného umenia v Srbsku

Niekedy ženy v Kovačici samy museli šiť a zdobiť svoje oblečenie. Keď sa usadili v Kovačici, začali vyšívať ihlou a niťou takými farbami aké videli v novom prostredí, a to sú farby Panónskej nížiny. Naša najslávnejšia maliarka Zuzana Chalupová veľmi dobre vedela vo svojom obliekaní zladiť tie farby, čo začala prenášať aj na maliarske plátno. Tým sme získali niečo nové v histórii naivného umenia. Dnes experti z UNESCO hovoria, že ten zmysel pre krásu treba ochrániť.

Či si slovenské insitné umenie zasluhuje byť zapísaná do zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva UNESCO?

Myslím, že áno, lebo sa na takýto špecifický spôsob naša menšina vyjadruje viac ako 100 rokov, lebo je časový odstup medzi narodením najstaršieho a najmladšieho umelca takmer 100 rokov a pretože aj v súčasnosti slovenská národnostná menšina v Srbsku maľovaním zachováva svoju identitu. V nádeji, že táto výstava v Londýne o ďalší krok priblíži naše maliarstvo k UNESCO.

S pozdravom

Pavel Babka                                                                                                                                                   

zakladateľ Galérie a Nadáciu Babka Kovačica, Srbsko    

                                                                                                                                                                                                                  




Diskusia




Hore